Výber vhodného psa na canisterapiu

AUTORKA: Dominika Jančová

Aký pes je vhodný na canisterapiu? Sú uprednostňované určité rasy alebo môžeme použiť aj psa z útulku? To je hlavným predmetom nasledujúcich riadkov.

Výber vhodného psa na canisterapiu

Podľa slov jednej profesionálnej cvičiteľky na plemene až tak nezáleží. Psíky potrebujú dobré vlastnosti ako je trpezlivosť, kľudná povaha, musia mať rady deti a nereagovať nepriateľsky na iné zvieratá (Pružincová, 2003).

Pri pôvodnom šľachtení plemien zameranom na temperament dochádzalo k výberu aj podľa telesných tvarov a osrstenia. Postupne sa okrem týchto charakteristík upevňovali aj rozdiely v správaní. Jednotlivé plemená psov majú špecifické vzorce správania a niektoré typy psov sú lepšie disponované na výcvik než iné (Fogle, 1994).

seniori_a_pes

Po zoznámení sa s povahovými vlastnosťami plemena je možné vhodnosť u väčšiny plemien vďaka genetickým predispozíciám iba predpokladať. Z výchovného a socializačného aspektu je zásadný prístup a výchova majiteľa. Majiteľ môže vlastnosti a schopnosti psa kladne alebo záporne ovplyvniť. Významnú úlohu zohráva i prostredie, s ktorým je pes vo vzájomnej interakcii.

Najdôležitejšie je úspešné absolvovanie skúšok canisterapeutického tímu, čomu predchádza správna príprava, výchova a socializácia. Výber psa by mal byť správny a cielený.

Preukaz pôvodu je určitou garanciou, že matka i otec splnili určité povinné minimá pre chovnosť a je tu určitá istota zdravotného stavu a povahových vlastností, avšak nie je potrebný. Nie je rozhodujúce, či ide o psa čistokrvného, s určitým predpokladom povahových vlastností typických pre príslušné plemeno, alebo o nečistokrvného (Velemínský, 2007).

Niektoré psy z útulku sú osobitne náchylné na potenciálne problémy, ako je napríklad nervozita, strach z rúk, či z neznámych ľudí. Náprava problémov vyžaduje čas a trpezlivosť (Fogle, 1994).

Aj dospelého psa z útulku môžeme otestovať a tak zistiť jeho povahu. Dôsledným výcvikom ho môžeme pripravovať pre určitú formu canisterapie. Je dôležité, aby bol pes zoznámený so všetkým, čo ho neskôr v praxi stretne.


Použitá literatúra

  1. FOGLE, B. 1994. Výchova a výcvik psa. Praha: Cesty, 1994. 14, 86 s. ISBN: 80-85363-87-9
  2. PRUŽINCOVÁ, M. 2003. Lekárka Ajka. In Život. 47/2003. s. 70-72
  3. VELEMÍNSKÝ, M. a kol. 2007. Zooterapia vo svetle objektívnych poznatkov. České Budejovice: DONA s. r. o., 2007. 65-67 s. ISBN:978-80-7322-109-6

Zdroje obrázkov