AUTORKA: Dominika Jančová
Canisterapia využíva pozitívne pôsobenie psa na zdravie človeka. Pre dokázané účinky je možné ju označiť aj ako priamu liečebnú metódu. Je prínosná pri mnohých stavoch a u ľudí všetkých vekových kategórií. Môže pôsobiť na psychickú, fyzickú i sociálnu oblasť. Ako každá terapia, aj canisterapia má aj svoje kontraindikácie.
Čo je canisterapia, kedy a pre koho sa odporúča
Canisterapiu môžeme definovať ako liečebný kontakt človeka a psa. Je súčasťou zooterapie i metódou rehabilitácie, slúžiacou k podpore psychosociálneho zdravia ľudí všetkých vekových kategórií. Využíva sa pri nej vzťah medzi človekom a psom. Prispieva napríklad k rozvoju jemnej i hrubej motoriky, verbálnej i neverbálnej komunikácie, zlepšuje interakciu so zdravotníckym personálom, rodinou a pod.. Zvyšuje sa motivácia pacienta podieľať sa na vlastnom liečebnom procese.Indikácie pre canisterapiu sú rôzne. Je vhodnou podpornou terapiou, zlepšujúcou psychosociálne zdravie ľudí s mentálnym, zmyslovým, telesným i viacpočetným, kombinovaným postihnutím. Uplatňuje sa v ústavných zariadeniach, v logopédii, psychológii i psychiatrii.Ku kontraindikáciám u konkrétnych klientov patrí napríklad alergia, niektoré akútne ochorenia, otvorené rany, nesúhlas klienta s canisterapiou, astma, akútne infekčné ochorenia a kynofóbia (
Velemínský a kol., 2007).
Canisterapia a jej možné prínosy u pacienta s autizmom
Klienti s autizmom vnímajú svet všetkými zmyslami. Mozog prijíma informácie zo sluchových, zrakových, čuchových, chuťových a hmatových receptorov. Porozumenie zmyslovým informáciám a interpretácia súvislostí však prebieha na inej úrovni v porovnaní so zdravým dieťaťom. Mozog autistu spracováva informácie bez zjavných logických súvislostí, nevníma ich ako celok, zameriava sa na detaily, ktoré nie sú podstatné a tak uniká celkový zmysel. Ide o analytický spôsob myslenia.Deti s autizmom majú obmedzenú schopnosť porozumieť emóciám, používajú jednoduché gestá. Komunikujú väčšinou jednoslovne, opakujú naučené frázy. Pochopenie významu „ty a ja“ je pre ne náročné.Detský autizmus je charakterizovaný prevažne triádou znakov – narušená sociálna interakcia, obmedzená schopnosť verbálnej i neverbálnej komunikácie a stereotypné, repetitívne chovanie.Pre dieťa s autizmom je pri canisterapii prínosné zviditeľnenie priebehu dňa, časové a priestorové určenie aktivity, adaptácia priestoru, určenie konkrétnych aktivít so psom a celkové vytvorenie radu činností.Každý pacient s autizmom je jedinečný a preto je potrebné sa pred canisterapiou zoznámiť s jeho jedinečnosťami, so spôsobmi jeho komunikácie (nadviazanie očného kontaktu, gestá, porozumenie slovným príkazom), zistiť zvládanie stresových situácií, reakciu na novú osobu v jeho blízkosti, reakciu na prítomnosť psa.Prínos canisterapie opäť závisí na jedinečnosti osobnosti pacienta, spôsobe a kvalite vedenia terapie a na spolupráci tímu podieľajúceho sa na canisterapii. Terapie vyžadujú trpezlivosť, kreativitu a dodržiavanie zásad práce s pacientmi s autizmom. Môžeme sledovať ústup stresových reakcií, zvýšenie adaptability, zaznamenávame prvok motivácie a radosti s kontaktu so psom.I samotná ochota pohladiť psa a prežiť príjemný zážitok môže byť stanoveným cieľom.Canisterapiu môžeme využiť na nácvik školských dovedností (napr. počítanie piškót), pes sa môže stať vhodným partnerom pre vychádzky a pre socializáciu pacienta (vychádzka do okolia, nákup, jazda autobusom). Pes je určitou oporou pacienta a jeho istotou (
Velemínský a kol., 2007).
Canisterapia u pacientov po cievnej mozgovej príhode
Pri cievnej mozgovej príhode (CMP) dochádza k poruche zásobovania krvou určitej časti mozgu. Je tak prerušený prívod kyslíka a živín. Už za niekoľko sekúnd dochádza k poškodeniu neurónov. Liečba spočíva v obnovení obehu. Bolo zistené, že funkciu neurónov preberajú niektoré časti mozgu, pretože oni samy nemôžu regenerovať. Medzi závažné komplikácie patrí napríklad opuch mozgu. Môže dôjsť k útlaku niektorých dôležitých mozgových centier riadiacich napríklad dýchanie či srdcovú činnosť.Liečba sa zameriava na podporu prekrvenia mozgu, redukciu následkov poškodeného mozgového tkaniva i udržanie fyziologických procesov v tele. Ošetrovateľská starostlivosť začína hneď po prijatí pacienta do nemocnice (starostlivosť o kožu, vyprázdňovanie, výživa, kontrola fyziologických funkcií, odsávanie hlienov, podávanie liekov proti bolesti či liekov napríklad na cukrovku).Cieľom rehabilitácie je obnoviť sebestačnosť pacienta alebo aspoň do čo najväčšej možnej miery zmenšiť jeho závislosť od druhej osoby. U pacientov po CMP je v prípade ochrnutia potrebné polohovanie každé dve až tri hodiny. Cvičenie a cielené polohovanie pomôže pri uvoľňovaní spastických oblastí a facilituje obnovu porušenej motorickej funkcie.Niektorí pacienti dávajú pri canisterapii prednosť pozorovaniu psov, ich česaniu, rozprávaniu o nich a spomínaniu na ich život so psom. Táto činnosť pozitívne pôsobí na pamäť, reč, logické myslenie a pomáha pri precvičovaní jemnej motoriky. Telesná teplota psa sa pohybuje okolo 38°C, priložením psa sa pacientove tkanivo v mieste kontaktu mierne ohrieva.Spastickí pacienti sú polohovaní, pričom je pes umiestnený tak, aby dochádzalo k prehrievaniu konkrétnej spastickej oblasti (ramená, predlaktia, oblasť zápästia, kolien, lýtok či oblasť chrbtice). Konkrétne oblasti sú po terapii uvoľnenejšie, kedy nastupuje práca fyzioterapeuta. Pacienti sa po terapii vo väčšine prípadov cítia pozitívne naladení a uvoľnení (
Machová a kol., 2015).
Použitá literatúra
MACHOVÁ, K.; VAŘEKOVÁ, J.; KEJDANOVÁ, P. 2015.
Využitie psa v rehabilitácii pacientov po cievnej mozgovej príhode. In Rehabilitácia 3. ISSN: 0375-0922. 2015, Vol. 52, No. 3, s. 169, 170, 172.VELEMÍNSKÝ, M. a kol. 2007.
Zooterapia vo svetle objektívnych poznatkov. České Budejovice: DONA s. r. o., 2007. 338 s. ISBN:978-80- 7322-109- 6.Zdroj obrázku: Keď pes lieči. Dostupné na:
http://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/26002-canisterapia-e2-80-93-ked-pes-lieci-cloveka/